Tak teda začnime: „Pán Boh nie je malicherný, aby nevedel odpustiť aj väčšie veci, ako rozbité okno, či poškodený kostol.“
Isteže, kríž symbolizuje utrpenie Jeho syna a je nanajvýš necitlivé zahrávať sa so spomienkou na smrť, ktorá bola nielen hrdinská, ale aj neznesiteľne bolestivá. Pán stvorenia však dokáže preniesť aj toto.
Nepríjemná, ale vôbec nie zlá je druhá zvesť – o Jeho výchove. Nech sa cítime akokoľvek múdro a sebavedomo, sme iba detičkami v Jeho škôlke. Pozrime sa len na šport. Malé čierne čudo nás dokáže strhnúť, akoby nebolo nič dôležitejšie.
Aby ste chápali – mám rád hokej. Netvárim sa, že by ma to ani trochu „nebralo“. Som tiež v škôlke. Ide len o to, či sa chceme učiť. Či chceme vidieť, čo od nás Pán lásky, teda pán vzťahov vlastne požaduje.
Ani nechcem povedať, že Pán Stvorenia riadi každý puk na ihriskách. Keď Ho však voláme menom, tak prečo by to malo byť nadarmo? Prečo by nás neobdaroval čímsi naozaj vzácnym? Napríklad takou pokorou?